Bazalka pravá

Ocimum basilicum L.

Ľudovo: bazalienka, bazzilika, bazilikum

Bazalka je pôvodom z južnej Ázie, Perzie, Afriky, v poslednom období ju spopularizovala južanská talianska a francúzska kuchyňa. Môžeme ju pestovať za oknom v byte, ale i v záhrade. Vybrať si môžeme z rôznych odrôd bazalky, bežne v obchodoch dostať malolistú, veľkolistú a purpurovú, ale občas sa vyskytne aj citrónová, anízová, škoricová, africká, svätá bazalka z Indie či kubánska.

 Bazalka patrí do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Je to jednoročná rastlina a má bohato rozkonárenú tupo štvorhrannú až takmer oblú stonku a jej listy sú stopkaté s celistvou elipsovitou až vajcovitou, slabo zvlnenou čepeľou. Slonovinovo biele až ružovkaté kvety sú usporiadané v nepárnych praslenoch a rozvíjajú sa od júna do septembra.

Teplomilnú bazalku vysievame od marca do apríla do pôdy za okenný parapet alebo do skleníka. Za svetla klíči rýchlo, preto sa semená prikrývajú iba malou vrstvičkou zeminy. Mladé rastlinky sa vysádzajú vo zväzkoch do malých kvetináčov. Od polovice mája ju možno pestovať vonku, najlepšie na teplom, chránenom mieste. Táto bylina obľubuje humusovú a jemne piesočnatú pôdu, v čase sucha sa musí dobre zalievať. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 25 cm. Ak sa rastlinám odlomí stredový vrchol, lepšie sa rozkonária. Je dobré pestovať jednu rastlinu vo veľkej nádobe. Počas studených daždivých letných dní sa jej lepšie darí za oknom ako v záhrade. Čerstvé mladé listy sa môžu odtrhávať kedykoľvek, staršie listy majú ostrejšiu príchuť. Na sušenie sa zberá kvitnúca rastlina a po usušení sa kvetové a listové výhonky pomrvia.

Používa sa najmä ako korenie, pre jej aromatické vlastnosti, príjemnú vôňu, ktorá závisí od odrody. Dáva vynikajúcu arómu polievkam, šalátom, omáčkam ale aj pizzám. V talianskej kuchyni platí: kde idú paradajky - tam ide aj bazalka. Je hlavnou časťou talianskej pasty na cestoviny, známou ako Pesto (robí sa z čerstvej bazalky, píniových orieškov, parmezánu a olivového oleja). Ako korenie sa používa sušená, ale ten kto skúsil čerstvú bazalku so syrom Mozzarela, už mu sušená nebude postačovať. Čerstvú bazalku dostať už aj u nás v hypermarketoch  - balenú, alebo v kvetináčoch.

Bazalka je aj liečivá, jej liečivosť spomínal Theofrastos, Hippokrates a Dioskorides, nie je však isté, či išlo práve o tento druh. Jej príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a hippokratových spisoch. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti ako korenina i okrasná bylina. Jej liečivosť bola taká veľká, že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery, ktoré opriadali túto rastlinku. Jej liečivosť sa využíva v čajoch na posilnenie žalúdka, na zvýšenie chuti do jedla, proti plynatosti, ako vetropudný prostriedok, pri žalúdočnej infekcii, na zmiernenie kašĺa, na upokojenie nervov, ako močopudný prostriedok, pri zápale obličiek a dokonca sa používa aj ako prostriedok proti uštipnutiu hadmi či škorpiónmi. V čajoch sa kombinuje s rascou, feniklom, rumančekom, mätou, nepoužíva sa samostatne. Obsahujú ju aj v homeopatická.

 Bazalka sa vuyžíva aj vo voňavkárskom priemysle ako prísada do "ružovo-karafiátových" kompozícií.