Pažítka

Pažítka má vlastnosti, ktoré odpudzujú hmyz  a môže byť použitá v záhradách pre reguláciu škodcov. Táto vytrvalá rastlina je rozšírená v prírode vo veľkej časti v Európy, v Ázii a v Severnej Amerike. Pažítka a jej príbuzný cesnak  a cibuľa boli pestované po stáročia nielen pre ich charakteristickú štipľavú chuť, ale tiež pre svoje liečivé vlastnosti.

Je to bylinka, ktorú môžeme pestovať na balkóne aj v predzáhradke či okrasnej záhradke. Treba ju často zostrihávať, inak lístky hnednú a schnú. Využíva sa hlavne v gastronómii.

Pažítka je trvalka. Dorastá do výšky 30 – 50 cm. Rastie v hustých trsoch. Má fialové kvietky. Kvitne asi od mája alebo až v chladnejšom prostredí, od júna. Semená dozrievajú v júli až auguste a sú bielej farby.

Pažítka je na živiny bohatá rastlina, čo znamená, že zatiaľ čo má nízky obsah kalórií, má vysoký obsah prospešných živín, ako sú vitamíny, minerály a antioxidanty. Jedna polievková lyžica nasekanej pažítky obsahuje 0 g tuku, 0 g bielkovín a 0 gramov sacharidov a zároveň poskytuje 3% dennej hodnoty oboch vitamínov A aj C. Jedna porcia pažítky tiež obsahuje malé množstvo vitamínu K, folát, cholín, vápnik, horčík, fosfor a draslík. Odporúča sa pri detoxe. Pri chrípke a prechladnutí je vhodné ju pridávať do šalátov či polievok.

Pažítku môžeme pestovať v predzáhradke aj v kvetináči na balkóne či terase. Pažítka nemá rada prudké slnko. Obľubuje polotieň. Je háklivejšia na pôdu. Potrebuje viac vápnika, humus a pôdu obsahujúcu veľké množstvo živín. Hnojíme ju v lete, keď dozrievajú plody. Pravidelne zalievame, ale nie studenou vodou. Voda by mala mať asi 23°C, teda izbovú teplotu. Rastlinka by nemala byť prevlhčená. Jej kvety sú veľmi atraktívne úre včely. Preto sa teraz aj moderne vysieva do okrasných záhrad. V minulosti sa sadila práve pre tieto účely medzi jahody.