Ako som začínala...(s voskovkou-hoya)

Kde bolo, tam bolo...jedného dňa som sa rozhodla, že už nechcem vo svojej detskej izbe plyšáky. No ale po ich zakrabicovaní mi v izbe zostalo prázdno. Niečo to chcelo. No jasné, chcelo by to nejakú kvetinu!

Chodila som po celom dome, ale nič sa mi nehodilo. U babky som ale našla na okne pár kelímkov od smotany a v nich boli zapichnuté nejaké lesklé listy. Boli nádherné. Babka mi dala tri kelímky. Zobrala som z kuchyne jednu misu na miesenie cesta (už mala odskočený kus porcelánu na vrchnom okraji) a zasadila som do nej všetky tri lístky. A ešte som do hliny zastrčila jedného maličkého trpaslíka. Bola som hrdá na svoj výtvor. Občas som to poliala...a už o pár mesiacov som videla, ako sa začína tvoriť výhon. Bol dlhší a dlhší. To isté sa dialo aj pri druhom i treťom liste. Do poličiek som zapichovala špendlíky, aby som ďalšie a ďalšie výhony udržala na poličke.

voskovkaDo roka som mala veľký previs, na ktorom sa vytvorilo veľa kvetov. A vtedy to prišlo. Moja kvetina síce nádherne kvitla a babka pozývala ďaľšie babky zo širokého okolia na "očumovanie", ale ja som sa musela na čas z izby vysťahovať do obývačky. Jej omamná a ťažká vôňa bola taká silná, že som v izbe nemohla spať. Vždy pri upratovaní sa mi podarilo nejaký ten list odlomiť. Zasadila som ho...a všetkým babkám na okolí rozdávala, nech si aj oni dopestujú také. Ale nedarilo sa im tak, ako u mňa v izbe. Ešte aj teraz, keď prídem po dlhých rokoch k rodičom, vítajú ma na chodbe dlhé závesy z voskovky - detičiek mojej kvetiny. 

 Voskovka - hoya carnosa - je to vytrvalá kvetina, ktorá má aj niekoľkometrové výhonky. Ľudovo sa jej hovorí aj Kristova koruna - pretože sa obmotávala na oblúk. Má kožovité lesklé listy. Ja som mala doma tmavo olivovo zelené, ale sú rôzne variety.Kvety som mala biele, s tmavočerveným stredom, silno voňajúce. Ak kvitne iba málo kvetov, je to veľmi príjemná vôňa, ale pri väčšom počte kvetov je veľmi ťažká.

Má rada svetlé miesto na východno - južnej strane, nie však silné slnko. Nemá rada premiestňovanie. Nemá rada preliatie, ale ani dlhé sucho - to je ihneď vidieť na lesku listov. Cez zimu mierne obmedziť polievanie.

Rozmnožujeme "potápaním", alebo zakoreňovaním listov či výhonkov. Je to veľmi nenáročná a vďačná rastlina.

Nezmar!