Mrkva

Mrkva obyčajná je koreňová zelenina a má kužeľovitý tvar, ktorý býva pokrútený. Má hladký, zemitý povrch. Najrozšírenejšia farba je oranžová. Po celom svete môžeme naraziť aj na žltú, čiernu, bielu, krvavočervenú či dokonca ružovú.
Je to dvojročná kultúrna rastlina so silne strihanými listami a príjemnou vôňou. V druhom roku rastlina vyháňa hranatú, rozkonárenú stonku, ktorá je striedavo obrastená strihanými drobnými lístkami a ukončená bielymi kvietkami.

Mrkva je dokonale nenáročná zelenina na pestovanie.

Dnes sa pestujú odrody s koreňmi rôznych tvarov, farieb, s rôznou dobou vegetácie a s rozdielnym použitím.

Základné rozdelenie mrkvy

Karotka je skorá odroda mrkvy s vysokým obsahom cukru a krehkejšou konzistenciou dužiny, ale s trochu menšími koreňmi. Je vhodná na priamu konzumáciu v surovom stave.

Mrkva neskorá má väčšie korene aje vhodná k dlhšiemu skladovaniu. Korene majú vysoký obsah beta karoténu.

Mrkva kŕmna má mohutné korene svetlejšiej farby a slúži na kŕmenie hospodárskych zvierat.

Pre pestovanie mrkvy sú vhodné dobre priepustné hlbšie pôdy.
Na teplotu prostredia a množstvo vlahy je mrkva menej náročná. Má rada teplotu okolo 18 stupňov. Vlhkosť pôdy by však mala byť neustále rovnaká, bez veľkých výkyvov, pretože potom dochádza k praskaniu koreňa.
Mrkva sa nesmie pestovať na pôdach čerstvo pohnojených. Je lepšie pôdu pohnojiť na jeseň a na jar do nej vysievať semeno.

Ako vysadíme mrkvu

Semeno sa vysieva priamo na pozemok dobre pripraveného záhonu. Sadbu môžeme vysievať hneď po rozmrznutí pôdy vo februári až marci. Karotku vysievame aj do júna, pretože má kratšiu vegetačnú dobu. Ak vysievame postupne, zaistíme si neustály prísun čerstvej mrkvy až do jesene. Semeno klíči a štyri týždne.
Neskoré odrody môžeme vysievať až do konca septembra.
Vzdialenosť riadkov od seba by mala byť okolo 30 cm. Výsev je nutné pretrhávať, aby sme získali silné rastlinky s väčším koreňom. Vzdialenej 3-5 cm u karotky a u neskorej mrkvy 5 - 8 cm.

Ako sa staráme o mrkvu

Mrkva je naozaj na ošetrovanie nenáročná, okrem odburiňovania a zálievky, mrkva nepotrebuje žiadnu vaäčšíu starostlivosť. V blízkosti záhonu s mrkvou pestujeme aromatické rastliny, ako je cesnak a cibuľa. Odpudia prípadných škodcov na mrkve.

Kedy zbierame mrkvu

Mrkvu je možné zberať postupne, tak ako korene dorastajú. Neskoré mrkvy sa zberajú na skladovanie až najneskôr na jeseň, pred príchodom prvých mrazov.
A ako ich môžeme najlepšie vytiahnuť? Najprv záhon zalejeme. V ľahkých pôdach stačí mrkvu zatlačiť do zeme, tým sa pretrhajú koreňové vlásky a mrkvu môžeme potom bez problémov vytiahnuť.

Skladovanie počas zimy

Mrkvu skladujeme na chladnom mieste v debničkách medzi vrstvami piesku. Ak chceme nechať mrkvu v zemi, odrežeme jej listy, riadky prikryjeme pruhmi drôteného pletiva, na ktoré navrstvíme slamu alebo opadané lístie. Potom bude mrkva dokonale chránená a kedykoľvek budeme ju potrebovať, stačí odkryť a vykopať si koľko potrebujeme. Vydrží celú zimu.

O mrkve sa hovorí

Mrkva je bohatá na karotén a betakarotén. Ďalej obsahuje vitamíny B, C, E, H, kyselinu listovú, pantotenovú, kremičitú, pektínové látky a silice a z dôležitých stopových prvkov najmä, draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, síru, mangán, železo, meď a zinok. Na rozdiel od iných druhov zeleniny preferujeme varenú formu, ktorá zabezpečuje účinnejšie vstrebávanie karoténov do celého ľudského tela, ako surová forma. Konzumáciou mrkvy obnovujeme dobre pečeňové bunky. Odporúča sa jej konzumácia aj počas diéty na chudnutie. Nie že to však s konzumáciou mrkvy preženiete, môže vám zožltnúť pokožka.

• Nasl.