Broskyňka
Bolo to pred dva a pol rokmi, čo som priniesla zo záhradníctva tenký kmienik so štyrmi konárikmi – mladú broskyňku Hneď po príchode nastalo „zložité“ rozhodovanie, kam ju posadiť… Aby nevadila pri plánovaných zmenách, aby mala slniečko, aby …
Zanedlho bolo rozhodnuté. Mala vybrané miesto a tak som ju posadila. Vykopala som jamu, pridala trochu zásobného hnojiva, lepšiu zem a zahrnula som ju ako sa má (miesto očkovania má byť 5-10 cm nad zemou). Popri tom ešte dostala aj oporu, aby si s ňou vietor príliš nezahral. No a nakoniec som ju zostrihla podľa rady záhradníka, kde som ju kupovala.
Prešlo niekoľko týždňov a vypučali púčiky, vyrašili lístky a ja som sa tešila, že sa ujala.
Leto ubehlo ako voda, potom jeseň… Listy opadali a prišla zima. Broskyňka dostala zimný odev, aby jej mráz nebodaj neublížil. Potom prišla jar, neskoro, bola to dlhá zima. Opäť sa jej naliali púčiky, tento raz aj kvetné a zanedlho sme sa tešili zo záplavy ružových kvietkov. Včeličky ju obletovali a z kvietkov mali byť malé broskyňky. Obávala som sa však, že je primladá. Aby sa nevysilila, tak som jej nechala len jeden plôdik. Chcela som vedieť ako bude chutiť. Nestriekala som ju v predjarí proti kučeravosti, tak sa sem tam objavili napadnuté listy. Tie som pravidelne odstraňovala a onedlho ju kučeravosť už netrápila.
Začiatkom leta, keď už bol plôdik o niečo väčší ako pinpongová loptička, chlapci hrali na dvore futbal a broskyňka dostala zásah priamo do plôdiku… Skončil na zemi. Tak som smutne skonštatovala, že až o rok.
Znovu prešlo leto, jeseň, znovu dostala zimný odev. Tentokrát však bol úplne zbytočný… Taká teplá zima veru dlho nebola. Tvarovanie koruny pred pučaním som stihla len tak-tak. A postrek proti kučeravosti som zase nerobila, veď s jednou nie je až tak veľa roboty. A veru, pravidelné odstraňovanie napadnutých listov sa mi opäť osvedčilo.
Na jar broskyňka bohato kvitla a veľmi som sa tešila. Po odkvitnutí sme videli ako je obsypaná plodmi. Bolo ich neuveriteľné množstvo a tak 3/4 z nich muselo ísť preč, aby ostatné mohli rásť.
A rástli, z týždňa na týždeň boli väčšie a krajšie sfarbené. Stále som ich obzerala a pozerala a vytešovala som sa z nich. V druhej polovici júla konečne dozreli, po dvoch rokoch sme ochutnali naše prvé broskyne. Najprv jedna, potom druhá… To boli prvé ochutnávky, mňam, sladučké, dobručké, deti mali o ne obrovský záujem. Nakoniec, keď dozreli všetky, sme ich obrali. Bolo to poriadne cez 5 kíl. Za pár dní boli zjedené a pevne dúfam, že aj na budúci rok sa môžem tešiť na peknú úrodu.