Jahody pri paneláku

Nasťahovali sme sa do novostavby pred siedmimi rokmi. Pred domom bol vysiaty trávnik a vysadený živý plot. Vyzeralo to jednoducho a pekne. Lenže…

Dva a pol roka sme písali žiadosti a prosby na miestny úrad, aby prišli pokosiť, ostrihať a dosadiť živý plot, proste postarať sa o to, čo zasadili. Nič. Nikto neprišiel. Suseda vo vedľajšom vchode začala postrekovať kríčky proti nejakým pavúčikom a polievať ich. Pridala som sa aj ja a začala som sa starať o naše kríčky. Videl to jeden zo zaneprázdnených susedov. Jeden večer mi zaklopal na balónové okno a doniesol mi 40 zakorenených kríčkov živého plota. Obidve so susedou sme ich posadili na miesta tých, čo vyhynuli.

O rok na to sme prekopali pôdu medzi panelákom a živým plotom a posadili sme ruže, borovicu, kosatce. Celé leto sme všetko polievali. V tie prázdniny sme mali v paneláku dosť detí malých, ale už vo veku, kedy chcú pracovať a tak sme sa každý večer stretli všetci pred domom aj s fľašami od malinoviek a popolievali sme všetko. Od vtedy máte vidieť ako kričia deti po poštárke, či roznášačoch letákov, keď nám chodia popod balkóny: „My tam máme kvety, tade nesmiete chodiť.“

Na ďalšiu jar sme posadili pod ďalší balkón, kde majiteľ súhlasil s našou angažovanosťou, jahody. A teraz nastala galiba. Práve v ten jún prišli prvýkrát pokosiť a ostrihať kríky pri našom paneláku. A postrihali, popadalo to do kvetov, vôbec im to nevadili, nechali to tam. A naše jahody? Pokosili ich, neviem, či nevideli kvety a už červené plody. Boli sme s dcérou veľmi smutné. Na miestnom úrade len pokrčili plecami. Tento rok sme už obrali asi polkila jahôd. Sú krásne okopané. Veríme, že tentokrát nám ich nepokosia. Už chodia pomáhať polievať deti od susedov, aby si mohli odtrhnúť aspoň jednu červenú jahodu. Dcéra ich rada rozdáva, ona ich vôbec nechce jesť, len ich ohŕňa a polieva.